55 dní bez kávy

Tento víkend to bolo presne 55 dní, odkedy som sa rozhodla skúsiť nepiť kávu. Podarilo sa! 

Ako to celé začalo

Denne som pila dve, niekedy pri ťažkých dňoch aj tri kávy. Aj keď som cítila, že to pre moje telo nie je ideálne, kľudne som pokračovala takto ďalej. Až som sa dostala do stavu, kedy so mnou káva v podstate nič nerobila. Teda nič, čo som od nej očakávala. Vôbec som sa po nej necítila sviežo ani čulo. Dokonca sa mi ani len na chvíľku nezbystrili zmysly. Môj pracovný výkon sa ani len náznakom nezlepšil. No dobre, niekedy hej, ale len máličko a vôbec tento stav nepretrvával. 

Práve naopak

Po káve som sa vždy cítila ešte niekoľko hodín veľmi smädná. Až tak, že som mala po napití sa vody pocit, že môj smäd je neuhasiteľný. Oči sa mi zatvárali rovnako ako pred kávou a onedlho som mala chuť na ďalšiu dávku tejto tekutej voňavej drogy. 

Začala som pozorovať aj moje okolie. K môjmu prekvapeniu som zistila, že niektorí ľudia pijú aj osem a niektorí až desať káv denne. Vyvaľovala som na nich oči ako na zjavenie. Vedela som, že je to zlé, ale až takéto čísla som neočakávala. 

Rozhodnutie

Presne z týchto dôvodov som sa jedného dňa rozhodla, že stačí. Jednoducho som si povedala dosť! Inšpiroval ma k tomu vlastne jeden známy, ktorý s pitím kávy prestal na 10 dní. Tiež si pochvaľoval, že mu to prospelo. Po krátkom vnútornom monológu, ktoré tak rada sama so sebou vediem, som sa rozhodla. Keďže v poslednom čase nejako extrémne obľubujem výzvy, tak som si povedala to povestné:

„Challenge accepted!“

a mala som pripravenú ďalšiu zábavku pre svoju pevnú vôľu. Dopredu som si ale nenaplánovala koľko by mala trvať. Vedela som len, že chcem určite pokoriť métu desiatich dní, no nečakala som, že potiahnem celých 55 dní. 

Prvé dni

Prvé dni na tejto ceste boli, ako si isto viete sami predstaviť, náročné. Chodila som doma okolo kávovaru, ako žralok, ktorý pláva okolo korysti tesne predtým, ako zaútočí. Nadväzovala som s ním opakovane očný kontakt a myšlienka na to, že za pár sekúnd by teplučká čerstvá kávička mohla byť hotová, mi vôbec nepomáhala. Dnes stačí v podstate len priložiť obľúbenú kávovú šálku a stlačiť tlačidlo. Hotovo! 

Mimo domu na mňa číhali iné nebezpečenstvá. Najväčším však bola spoločnosť. Bolo jedno, kde som sa práve pohybovala. Všetci si spoločné chvíle spríjemňovali šálkou kávy. Nezáležalo na tom, aká bola príležitosť stretnutia. Káva sa hodí vždy a všade. Uuuuf! Skúste prekonať situáciu, kedy si všetci okolo vás objednajú veď viete čo a vy máte v podstate na výber len čaj alebo horúcu čokoládu, ak sa chcete tiež príjemne zohriať niečím teplým. Ono sa to samozrejme dá. Len to po čase človeka prestane baviť. Tak som prešla od čaju, cez minerálku až po tú čokoládu. Niekedy aj so šľahačkou. To, že som mala pocit, že na jednu čajovňu pripadá minimálne sto kaviarní, mi tiež zrovna nehralo do karát. 

Naozaj som mala nutkanie kávu si dať. Prvý týždeň som na ňu myslela často. Koncom druhého týždňa, keď už mi boli známe všetky nástrahy a našla som si alternatívy, to už bolo ľahké. Tak som v nepití kávy pokračovala a pokračovala. Kávovar doma som ignorovala. Vône z kaviarní mi už nič nerobili. Čas plynul a túto sobotu, keď som s rodinou oslavovala synove narodeniny v trampolínovej hale, sa dospelácka časť skákajúcej posádky odobrala do kaviarne. Spýtali sa ma, či si dám kávu. Automaticky som odpovedala, že nie. Potom som sa zamyslela a začala počítať dni, odkedy som na mojej bezkofeínovej diéte. Výsledok už poznáte. Bolo to presných 55 dní. Povedala som si, ako to už my ľudia vieme, že to je pekné číslo a že to treba osláviť. Rozhodla som sa, dať si kávu. 

Ako chutila prvá káva po takom dlhom čase?

Bol to pre mňa intenzívny zážitok. Tá vôňa a tá chuť. Tak dlho som bez toho vydržala a bola som na seba patrične hrdá. Samozrejme som všetkých rodinných príslušníkov okolo seba ohúrila. Stálo to za to to vydržať a keby ste videli tie ich pohľady. Nechápali, prečo som také niečo robila. 

No a nie je nad to, vychutnať si ju v dobrej spoločnosti.

Ak je medzi vami niekto, kto uvažuje, že by si dal s kávou na chvíľku pauzu alebo chcete jej užívanie zredukovať, držím vám palce. Mne to pomohlo. Okrem toho, že som si zase trochu posilnila pevnú vôľu a som na seba nesmierne hrdá, tak to pre mňa malo aj iné benefity. 

V prvom rade som bola počas dňa omnoho menej unavená. Pocity únavy sa mi dostavovali len jemne a to bezprostredne po dobrom obede, kedy je to prirodzené. Onedlho som bola znova v plnej sile a mohla sa koncentrovať napríklad na tvorbu nových fotografií a písaniu

Ďalej som nepociťovala urgentný smäd, ktorý som spomínala vyššie, keďže všetci vieme, že káva dehydratuje. Zlepšilo sa mi trávenie. No a môj spánok večer, bez štipky kofeínu v systéme bol špičkový. Intenzívny a hlboký. Zaspávala som ako dobre unavené dieťatko. Nádhera! Ráno som bola hneď po prebudení omnoho viac svieža, ako za čias s kávou. Počas dňa som sa cítila vyrovnanejšia a pokojnejšia. 

Počas dňa som sa lepšie koncentrovala a nemala som potrebu hľadať doping pre lepší výkon. Dvakrát sa mi počas tejto doby stalo, že ma začala bolieť hlava. Vtedy mi v minulosti vždy pomohla káva. Musela som hľadať náhradné riešenia a keďže tabletky odmietam ako sa len dá, nejako spontánne mi napadlo, že skúsim urobiť stojku na hlave. Doteraz neviem, prečo mi to napadlo. Nerobím jógu, ani nič podobné. Neverila som tomu, ale po pár nepodarených pokusoch som v tejto nezvyčajnej polohe vydržala asi minútu a bolesť hlavy bola preč. Toto bol pre mňa skvelý objav. Bolesť hlavy sa mi v ten deň už nevrátila. Keď prišla nabudúce, hneď som ju odstránila prevedením mojej personálnej alternatívnej liečby. 

Až neskôr mi lekár vysvetlil, že moja bolesť hlavy je spôsobená pravdepodobne nízkym tlakom a stojkou na hlave som si ho zvýšila a teda bolesť zmizla. Aké jednoduché, že? 

Neviem, čo hovoria lekárske štúdie o pití a nepití kávy. Verím, že ako aj pitie kávy, tak aj nepitie kávy má určitý vplyv na organizmus človeka. Každý sme úplne iný a tak sú aj tie vplyvy nevyhnutne rozdielne. Po tomto experimente som si počas víkendu dopriala dokopy štyri kávy a od dnes pokračujem v jej nepití. Cítim sa tak lepšie. A čo vy? Koľko šálok si denne doprajete? 

Simona Chicevič
„Som nadšená fotografka a pomôžem vám skamarátiť sa s vašou zrkadlovkou.“ Môj príbeh si prečítate tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.