Príbeh o tom, ako som sa rozhodla nefotiť deti [🎙audio]


Dnes by som vám chcela porozprávať krátky príbeh o tom, ako som zisťovala, čo bude môj fotografický smer. Príbeh si môžete vypočuť kliknutím na obrázok nižšie alebo prečítať.

(Odkaz na sľubovaný článok)

Pred približne štyrmi rokmi, keď som už pár mesiacov hrdo vlastnila moju prvú zrkadlovku, som sa niekde dopočula o tom, že začínajúci fotograf by si mal vybrať nejaký jeden smer fotenia, ktorým sa bude uberať. To preto, aby mohol všetku svoju energiu koncentrovať týmto smerom a teda sa aj rýchlo zlepšovať.

A na to, aby si ho vybral, je potrebné, aby si odskúšal čo najviac druhov fotenia- aj kvetinky, aj zvieratká, aj krajinku, aj portréty, aj makro a tak ďalej. A keďže mňa už kvetinky nebavili fotiť a pozerať sa stále dookola na fotografie môjho spiaceho psa ma už tiež nebavilo, ale zároveň som si ešte netrúfala niekoho osloviť a skúsiť portrétnu fotografiu, tak som tak usúdila, že by bolo skvelé skúsiť fotiť deti. Bola som zvedavá, čo za fotenie to môže byť a hneď som si dohodla fotosesion so spoluhráčkou z basketbalového tímu, ktorá mala doma ročného chlapčeka. Mimochodom, mamičky sa vždy potešia, keď im pofotíte dietko, skúste si aj vy dohodnúť také fotenie. 

Všetko bolo teda dohodnuté, prišla som k nim do domu a veľké pozitívum, ktoré som si hneď všimla, boli obrovské okná, ktoré lemovali celú obývačku. A dokonca tam mali aj záclony, ktoré skvelo zjemnili dnu dopadajúce svetlo. Dalo by sa povedať, že to boli ideálne podmienky na fotenie. Až po oknách a kvalite svetla som si všimla ročného chlapčeka, ktorý si ma premeriaval zvedavými očkami ako mimozemšťana. Mal na sebe oblečené pre fotenie nevyhovujúce farebné pásikavé tričko. To by na fotkách naozaj nevyzeralo dobre, tak sme sa vybrali do šatníka, kde sme našli obyčajné biele tričko.

Perfektné! Hovorím si! A môžeme ísť na to!

Pár chvíľ mi trvalo nastaviť si všetko tak, aby som mohla začať fotiť. 

Mamička sa snažila dietko vždy niekde umiestniť a potom upútať jeho pozornosť tak, aby sa niekedy pozrelo aj do kamery. Dietko sa neustále hýbalo, na jednom mieste vydržalo vždy iba pár momentov. Utekalo od kamery, stále niečo zdvíhalo a hádzalo. A keď sa nám ho už podarilo nejako usadiť, tak zase rozhadzovalo nadšene ručikami, otáčalo sa. Nedalo sa mi poriadne zaostriť na oči a ja ako začiatočník som bola po pár minútach spotená a na konci zo mňa úplne tieklo. 

To bol interiér. Povedala som si, že keď už som tu, poďme skúsiť urobiť zopár záberov vonku. Obliekli sme sa a dietko malo vonku ešte viac priestoru na pohyb a neváhalo ho využiť a tak lietalo zľava doprava a znova naspäť. Ja som za ním utekala s mojou zrkadlovkou a za behu menila nastavenia, znova som sa snažila, aby aspon niečo bolo ostré. Fotila som na manuál a k tomuto všetkému bolo polooblačno, čiže pár minúť slniečko svietilo a pár minút nie. Takže raz boli fotografie moc svetlé, raz moc tmavé, jednoducho… 

Keby to mám nejako uzavrieť, tak to bol geniálny zážitok a vďaka nemu som sa veľa naučila. No hlavne som si z toho odniesla pevné rozhodnutie, že deti fotiť nebudem. Že to jednoducho nie je žáner pre mňa. Je samozrejme iné, fotiť novorodencov, ktorých si uspíte a nikam vám nebehajú. To je žáner, kde sú zase iné úskalia a výzvy. 

No ale prečo som vám tento príbeh rozprávala? Pretože ak ešte nemáte svoj fotografický žáner, tak môžete skúsiť nájsť, akým smerom sa chcete vo svojej fotografickej kariére uberať. Ideálne je skúšať fotiť všetky možné situácie a témy. A tak isto, ako som sa ja naučila a uvedomila si veľa vecí pri tomto veselom fotení, tak isto si ich uvedomíte aj vy a čím viac fotosituácií budete vyhľadávať a naplno využívať, tým viac sa budete zlepšovať. 

No a ešte k tomu môjmu príbehu- akoby to nestačilo, tak spomínaná mamička mi nakoniec vyhlásila, že fotografie jej dieťatka nemôžem nikde uverejniť. Vlastne, že môžem, ale iba také, kde nie je vidieť jeho tvár. Tak si viete predstaviť moju radosť, keď som sa túto informáciu dozvedela. 99 percent fotografií som nemohla nijako zužitkovať. Odvtedy sa vždy pýtam dopredu 😀 

Dúfam, že som vás dostatočne namotivovala k foteniu a skúšaniu nových žánrov a ak by ste chceli rovno začať s fotením detí, tak nájdete niekoľko užitočných tipov ako na to v jednom mojom staršom článku. Link naň nájdete v texte nižšie.

Klikni sem a budeš presmerovaný na článok o fotení s deťmi.

Tak a sme na konci, kde práve všetko začína. Ja sa nateraz lúčim a vy choďte do toho! Zlepšujte sa a foťte, nech má svet viac krajších záberov!

Simona Chicevič
„Som nadšená fotografka a pomôžem vám skamarátiť sa s vašou zrkadlovkou.“ Môj príbeh si prečítate tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.